Головна » 2012 » Березень » 28 » Spomienky na Prešov
21:22 Spomienky na Prešov | |||
Spomienky na Prešov (a vcelku aj na Slovensko)
Prešov nás privítal s dvermi dokorán. Na prvý pohľad sme sa doň zamilovali. Je to veľmi útulné, tiché a krásne mesto. Všetky uličky vedú na nádherné hlavné námestie, uprostred ktorého stojí mohutná dominanta – Konkatedrála svätého Mikuláša. Veže gotického kostola sa týčia vysoko k nebu a je ich vidieť aj z vysokoškolského areálu. Iný výzor má Prešov v noci, keď sa začína ligotať svetielkami okien. Najkrajší výhľad na nočné mesto je z Kalvárie. Časť mesta sa ponára do spánku a iná zase do zábavy. V tomto prípade, pravdaže, je reč o študentoch. Počas nášho študijného pobytu sme sa stretli s veľkorysými, veľmi milými ľuďmi. V Prešove sme sa cítili ako medzi svojimi. Ako s prvou sme sa stretli s riaditeľkou intráku pani Husárovou, ktorá sa o nás po celý čas starala ako o vlastné deti.
Odrazu sme zacítili ten rozdiel medzi Prešovskou univerzitou a Užhorodskou národnou, a to najmä v organizácii vyučovacieho procesu, v systéme vyučovania a v technickom vybavení študijných miestností. Rýchlo sme si na to zvykli. Prednášky boli zaujímavé. Najväčší dojem na nás urobili hodiny pani Ivanovej, ktorá nás zoznamovala zo slovenskou syntaxou. S iskrou v očiach a obrovitánskou energiou prehlbovala naše poznatky zo slovenského jazyka. Na niektorých lekciách bolo príjemné počúvať, ako ľubozvučne znie jazyk, ktorému sa venujeme. Pravdaže, počas nášho pobytu sme sa nevenovali iba štúdiu. Taktiež sme spoznávali nových ľudí, nové mestá, historické a kultúrne pamiatky. Precestovali sme Slovensko z východu na západ. Boli sme v Košiciach, Bardejove, Trenčíne, Bratislave a nechýbal ani slovenský Vatikán – Trnava. Zaujímal nás aj kultúrny život Slovenska, takže sme boli aj v divadle. Najprv to bolo Košické štátne divadlo a opera Verdiho Nabucco a potom sme sa rozhodli aj pre Národné divadlo v Bratislave. Keďže to bolo pred Vianocami, vybrali sme si operu na vianočnú tematiku Mister Scrooge slovenského skladateľa Jána Cikkera. Taktiež sme navštívili vianočné jarmoky v Prešove, Bratislave a Trnave, kde sme sa zohrievali tradičným vareným vínkom pri počúvaní vianočných kolied a vinšov.
Na intráku, v ktorom sme bývali, víril rušný študentský život. Našimi susedmi boli Portugalci, Španieli, Turci, Číňania a najviac bolo Poliakov. Medzi Poliakmi boli aj naši kolegovia slovakisti, s ktorými sme veľmi rýchlo našli spoločnú reč – slovenčinu. Na našom poschodí sa po celý čas konali všelijaké večierky, zväčša národné, alebo oslavy narodenín. V našej štvorke sme mali tiež dve oslávenkyne. Pred odchodom sme na rozlúčku urobili pre našich prešovských kamarátov ukrajinský večierok. Tie tri mesiace rýchlo ubehli, ani sme sa nestihli spamätať a už sme sa museli vracať naspäť do Užhorodu. So slzičkou v očiach a začínajúcou sa nostalgiou sme prišli domov. Za tento nádherný čas, ktorý sme strávili na Slovensku, nesmierne ďakujeme Katedre slovenskej filológie UžNU. PREŠOV – mesto, ktoré je v nás a aj vždy zostane v našich spomienkach. Mária Slavecová
| |||
|
|
| Всього коментарів: 0 | |