Головна » 2012 » Квітень » 9 » Veľká noc
13:42
Veľká noc

Nepochybujem o tom, že Veľká noc je najsvetlejší rodinný sviatok. Je to sviatok odpustenia a viery v najlepšiu budúcnosť. Toto všetko som uvidela na výstavke, kde sa všetky exponáty týkali Veľkonočnej tematiky.

Na výstavke som sa stretla zo známymi a inými študentmi katedry slovenskej filológie. Urobili pre mňa peknú prehliadku, boli tam nádherné veľkonočné vajíčka, rôzne výšivky, kompozície, šperky. Moje kamarátky sa nezdržali a kúpili aj niečo pre seba.

Páčilo sa mi tam veľa vecí. Dívajúc sa na usmiate tváre iných ľudí, pokojne môžem povedať, že s výstavkou zostali spokojní aj oni. Som rada, že Slovensko a Ukrajina stále niečo také organizujú a hrajú na strunách detských a dospelých duší.

Kamila Kaliničová

Ale to je fantastické, pomyslela som si, keď som vošla do sály, kde sa konala výstavka veľkonočných vajíčok a rôznych nádherných prác. Na chvíľku som stratila hlas od toľkej krásy, ktorú som ešte nikdy v živote nevidela. Chcela som všetko ihneď uvidieť. Nohy ma vôbec nechceli počúvať a oči sa pustili obdivovať zázračné diela umenia talentovaných ľudí. Napokon som začala. Každý krok dopredu mi otváral nejakú novú stránku umeleckého života, ktorá ma presvedčila v tom, že fantázia a voľnosť myšlienok nemá žiadne hranice. Každé vajíčko nieslo v sebe akúsi magickú informáciu o svojom stvorení. Každá výzdoba práce oznamovala všetkým o vysokom vývoji techniky v umení tvorcov. Každý obrázok akoby neviditeľne priťahoval človeka svojou energiou a pozitívom. Každá kvetinka, čiaročka, lístoček, háčik, krúžok boli tak dokonale spojené, že sa to všetko ani nedalo vmestiť do pamäti a uveriť toľkému čaru. Pestré kombinácie farieb a využitie rôznych materiálov tvorilo neviditeľný, ale vzácny, viac melancholický, viac zázračný svet, než je tam za oknom. Taká atmosféra nútila hlbšie sa zamyslieť nad tým, čo je naozaj krásne v živote človeka. V tej chvíli sa zdávalo, že tam bola akási niť, ktorá spojila naše myšlienky, city a podstatu s neobyčajným umením. Ani doteraz sa nemôžem rozhodnúť, čo sa mi najviac páčilo, lebo každá práca bola výnimočná a urobená isto s láskou a z celého srdca, okrem toho dokázala vyvolať úsmev na tvári. Či to bolo vajíčko, či košík s kvetmi či náhrdelník, či výšivka, či maličké pečivo, či korbáč. Každá práca tvorila súzvuk, ktorý sa nedá ničím prerušiť. Celá nadšená som zobrala mobil a začala fotografovať. Zabudla som aj na to, že sa ponáhľam domov. Tá čistá, nedotknuteľná nádhera ma s každou minútou viac pohlcovala. Stratila som pocit času. Po tejto výstavke sa vo mne akoby niečo pohlo, zmenilo, ozvalo, srdce sa chvelo a myšlienky boli ďaleko-ďaleko od tých každodenných problémov.  

         Naozaj dávam klobúk dole a vďačne sa skláňam pred ľuďmi, ktorí nás svojimi prácami tak príjemne potešili. Na tento okamih nikdy nezabudnem.

 

                                                                                         Daniella Trikurová

 
Переглядів: 291 | Додав: Slofikaf | Рейтинг: 0.0/0
Всього коментарів: 0
Ім`я *:
Email *:
Код *: