Profesorka Svitlana Pachomovová, vedúca Katedry slovenskej filológie,  bola vyznamenaná Malou medailou svätého Gorazda za významné úspechy a rozvoj slovakistiky na Ukrajine. 

Profesor Pavlo Čučka získal Veľkú medailu svätého Gorazda za dlhoročný prínos a rozvoj slovenského jazyka a kultúry v ukrajinskom prostredí.

Svitlana Mykolajivna Pachomovová

Je známou odborníčkou v oblasti slovenskej, ukrajinskej, ruskej,  a všeobecnej jazykovedy, doktorka vied, profesorka a vedúca Katedry slovenskej filológie, jedinej svojho druhu na Ukrajine aj v priestore bývalého Sovietskeho zväzu.

Svitlana Mykolajivna sa narodila 17. mája 1959 na Zakarpatsku v meste Chust.  Vyrastala v rodine známeho novinára Mykolu Riška a učiteľky, čo jej dalo do vienka lásku a úctu k slovu.  Po vzore svojho otca chcela byť najprv novinárkou. Po vyznamenaním ocenenom absolvovaní užhorodskej školy číslo 3. sa stala študentkou ruského oddelenia Filologickej fakulty Užhorodskej národnej univerzity. Vtedy ešte netušila, že s pôdou užhorodskej univerzity bude spojený zvyšok jej profesionálneho života.

Po úspešnom absolvovaní štúdia na Filologickej fakulte pokračovala na Katedre všeobecnej a slovanskej jazykovedy v ašpirantúre, ktorú v roku 1985 pod vedením profesora Pavla Pavlovyča Čučku ukončila dizertačnou prácou v odbore ruský jazyk. Nasledovalo desať šťastných rokov na Katedre ruského jazyka, následne práca na Katedre všeobecnej a slovanskej jazykovedy, z ktorej neskôr povstane dnešná Katedra slovenskej filológie.

Svitlana Mykolajivna pokračovala vo svojom profesionálnom raste aj naďalej. V roku 2000 sa jej podarilo uspieť na poli lingvistiky, keď obhájila svoju doktorskú prácu na Jazykovednom inštitúte akadémie vied Ukrajiny v odbore slovanské jazyky, ukrajinský jazyk.

Od roku 2001 až podnes je profesorka Pachomovová  vedúcou Katedry slovenskej filológie, ktorej meno nie je neznáme tak v domácich ako aj v zahraničných slovakistických kruhoch.

Napriek náročnej funkcii v pozícii vedúcej Katedry slovenskej filológie nezabúda Svitlana Mykolajivna ani na vedecko-výskumnú činnosť. Do dnešného dňa zoznam publikačných výstupov predstavuje viac ako 150 jednotiek, medzi ktorými zastávajú popredné miesta práce v oblasti onomastiky, antroponymie alebo etymológie. Sústavná a systematická práca na poli slovensko-ukrajinskej komparatívnej jazykovedy začína prinášať svoje ovocie, napríklad, v ojedinelej učebnici slovenského jazyka pre cudzincov alebo v systematickej práci na dlho chýbajúcom prekladovom slovensko-ukrajinskom slovníku. Vďaka presnému a kvalifikovanému pohľadu profesorky Pachomovovej mohol jej výskum prekročiť hranice a stať sa známym tak na Slovensku, ako aj v Čechách, Rusku, či Bielorusku.

Svitlana Mykolajivna je tímový hráč, ktorý dokáže oceniť kvality ostatných kolegov. Aj vďaka tomu je členkou viacerých redakčných rád odborných periodík tak v Kyjeve, ako aj v Užhorode. Pre svoje úspechy v oblasti jazykovedy sa stala stálou členkou Národného predstavenstva slavistov Akadémie vied Ukrajiny.

Vďaka mnohým skúsenostiam v odbore a svojim nesporným pedagogickým kvalitám má profesorka Pachomovová viacero úspešných ašpirantov, ktorí sa rozhodli nasledovať jej profesionálne nasadenie a široký rozsah poznania v oblasti slovanskej filológie. Viacerí z nich majú tú česť byť v súčasnosti stálymi členmi Katedry slovenskej filológie.   

Svitlana Mykolajivna je skromný a milý človek s čarovným úsmevom.  Vždy dobre naladená a plná elánu. Jej pracovitosť a činorodosť motivujú mnohých.  

Pavlo Pavlovyč Čučka

sa celý život držal základného učiteľského pravidla – nevstupovať do učebne so zlou náladou. Učiť a učiť sa dá len v dobrej nálade.

Pavlo Pavlovyč Čučka sa narodil 22. februára 1928 v dedine Baranynci v okrese Užhorod na Zakarpatsku v rodine pracovitých a dobroprajných poľnohospodárov. Rodná dedina, ležiaca na etnickej hranici s Maďarmi a Slovákmi, sa ozýva v duši majstra už od mladi. Pretože sa mladý gymnazista učí v škole výborne, váha nad povolaním lekára. Napokon však preváži láska k trom jazykom, ktoré počúva od kolísky.          

V rokoch 1947 až 1952 Pavlo Čučka študuje na Užhorodskej štátnej univerzite. Už počas štúdia publikuje viaceré podnetné články z oblasti komparatívnej lingvistiky. Aj vďaka nim môže po skončení štúdia pokračovať v roku 1952 v ašpirantúre na Kyjevskej štátnej univerzite Tarasa Ševčenka.

Úspešný mladý ašpirant začína v roku 1954 pracovať ako odborný asistent Katedry ukrajinského jazyka na svojej alma mater, kde strávi podnetných a tvorivých dvadsaťdva rokov. Ďalšiu generáciu lingvistov vychováva na Katedre všeobecnej a slovanskej jazykovedy, ktorá bola jeho druhým domovom ďalších dvadsať rokov. V roku 1994 reorganizuje Katedru všeobecnej a slovanskej jazykovedy, aby mohla o dva roky vzniknúť Katedra slovenskej filológie, kde pracuje až do svojho zaslúženého odchodu do nových tvorivých sfér.

Vráťme sa ale späť k dôležitým pracovným úspechom. V roku 1959 docent Pavlo Čučka obhájil dizertáciu pod názvom Ukrajinské nárečia v okolí Užhorodu. Na začiatku 60-tych rokov pracuje v lexikografickom oddelení, výsledkom čoho je spoluautorstvo na viacerých slovníkoch; medzi inými aj Slovensko-ukrajinskom slovníku. Počas 60-tych rokov tiež pokračuje v práci na doktorskej dizertácii Antroponymia Zakarpatska, ktorú obháji v roku 1970. Onomastického smerovania sa nádejný vedec nevzdá. V päťzväzkovej akademickej publikácii História mien a priezvisk a ďalej vo viacerých encyklopedických heslách dosahuje jeden z vrcholov svojej vedeckej práce. Okrem masívnej a precíznej výskumnej práce nezanedbáva profesor Čučka ani čiastkový prieskum, čoho dôkazom je vyše dvestovka publikovaných odborných článkov.

Odborná činnosť Pavla Pavlovyča dosahuje ďalší vrchol v novom tisícročí. V roku 2005 profesor Čučka publikuje vo Ľvove viac ako 700-stranový Historicko-etymologický slovník priezvisk zakarpatských Ukrajincov, obsahujúci vyše jedenásťtisíc priezvisk. O dva roky neskôr uzrie v Užhorode svetlo sveta Historicko-etymologický slovník slovanských krstných mien.

Pavlo Pavlovyč vychoval celú generáciu nových vedcov. Jeho metodika práce so študentmi a ašpirantmi bola založená na dostatku času. Pri rozhovore s profesorom Čučkom nemáte možnosť zľaknúť sa jeho erudície, ale berie vás ako seberovného partnera. Dosvedčiť to môžu prof. Svitlana Mykolajivna Pachomovová a doc. Teťana Vasylivna Lichtejová, ktoré sa mohli svojho času tešiť na konzultácie svojich ašpirantských prác s profesorom Čučkom. Generácia profesorových študentov nie je však lokalizovaná len v domácom priestore, ale našla svoje uplatnenie aj na iných univerzitách Ukrajiny, či v zahraničí.

Profesor Čučka bol vďaka členstvu vo Vyššej atestačnej komisii Ukrajiny pravidelne pozývaný oponovať dôležité obhajoby doktorských či ašpirantských prác. Pavlo Palovyč bol ďalej členom Celoštátnej pravopisnej komisie pri kabinete ministrov Ukrajiny, Onomastickej komisie a Lexikografickej komisie Ukrajinskej akadémie vied.

Pavlo Pavlovyč nezabúda okrem vedeckej práce ani na osvetu a približovanie sveta vedy širokým masám. Preto sa napríklad pravidelne prihováral svojim krajanom na stránkach novín Zakarpatská pravda rubrikou Ohýbame rodný jazyk. Cudzím mu neboli ani audio-vizuálne média, vďaka čomu sa dostal k miestu konzultanta krajského vysielania štátnej televízie a rozhlasu. Z množstva metodických a odborných pokynov vyniká najmä učebnica Úvod do slovanskej filológie, ktorú majú študenti Filologickej fakulty Užhorodskej národnej univerzity ako povinný materiál dodnes.

Profesor Čučka je človek veselej a priateľskej a družnej  povahy. O tom by vedeli svoje povedať nielen kolegovia z univerzity, ale aj členovia speváckeho zboru Bojan. Popri dôslednej vedeckej práci nezabúda Pavlo Pavlovyč nikdy na ľudský rozmer. Napriek nesporným zásluhám na poli vedy, vzdelávania, či metodológie, ostáva stále večne zvedavým dieťaťom, ktoré neustále na niečom pracuje, vylepšuje a dotvára. V jeho práci aj živote nám neostáva nič iné, ako mu umožniť byť s nami čo najdlhšie.