Od roku 2010, keď Stanislav Štepka, známy slovenský dramatik, herec, režisér, scenárista, spisovateľ, zakladateľ a vedúca osobnosť Radošinského naivného divadla prvýkrát – dokonca dva razy po sebe – navštívil Užhorod, stal sa pre Zakarpatcov omnoho bližší. Ani nie tým, že sa stretol s diplomatmi, predstaviteľmi inteligencie a mládežou, ale najmä vďaka hre Konečná stanica, ktorú so svojimi kolegami predstavil v užhorodskom PADIJUNE.

Dielo S. Štepku je bohaté najmä na divadelné hry. Za polstoročie ich vytvoril niekoľko desiatok, spomenieme aspoň niektoré: Jááánošííík, Človečina, Slovenské tango, Kúpeľná sezóna, Nebo, peklo, raj, Ženské oddelenie, Vygumuj a napíš, LÁS-KA-NIE, Delostrelci na Mesiaci, Hostinec Grand, Hra o láske, Sedem hlavných hriechov a i.

Dnes k nám prichádza trochu netradične: ako autor knihy Lastovičie rozprávky (Lastivčani kazky, Užhorod, TIMPANI 2012), ktorú do ukrajinčiny preložil Ivan Jackanin. Ako povedal prekladateľ, „Stanislav Štepka ich najprv porozprával svojim vnukom, neskôr ich zapísal a tak prišla na svet jeho prvá knižka pre mladého čitateľa." Malí ukrajinskí čitatelia, ich rodičia i učitelia sa tak môžu zoznámiť s desiatimi miniatúrnymi príbehmi lastovičej rodinky zo Školskej ulice č. 428, od narodenia mláďat po ich prípravu na ďaleký let do teplých krajín.

Kniha sympaticky dopĺňa súčasné spektrum umeleckého prekladu zo slovenčiny do ukrajinčiny a naopak.