Ráno 20. marca sa začalo peknou zvesťou, ktorú radi privítali nielen študenti katedry žurnalistiky, ale aj my, „Slováci", ako nás na celej fakulte nazývajú. Prišiel k nám hosť zo Slovenska, žurnalista Vladimír Mezecev. Samozrejme, takáto návšteva príslušníkov iných krajín je pre nás veľkou cťou, najmä preto, že majú o nás záujem a že podporujú vzájomné vzťahy s našou krajinou.

Naše stretnutie sa začalo rozprávaním hosťa o svojom zaujímavom a rozsiahlom živote. Príjemne nás prekvapilo, že vie po rusky a trošku po ukrajinsky, ale to nie sú ešte všetky jazyky, ktoré ovláda (španielčina, taliančina, čeština, francúzština a iné).

Narodil sa na území Slovenska, ale život ho zaviedol na Ukrajinu, najmä k moru. Myslím, že najviac vás prekvapí to, že o žurnalistike tu ani veľmi nerozmýšľal. Udivilo nás to, lebo ešte pred niekoľkými minútami nám ho predstavili ako známeho majstra pera. Áno, pracoval v námorníctve, študoval v tejto sfére v jednom z inštitútov v Odese, kde trvalý čas žil a kde sa naučil ruský jazyk. Trošku neskôr nám porozprával, že o žurnalistiku sa začal zaujímať až v zrelšom veku, keď sa vrátil domov, na Slovensko. Priznal sa, že spočiatku mu to neprinášalo veľkú radosť. Len následne, vychutnajúc si všetky zvlášnosti tohto povolania, precítil oň obrovský záujem. Jeho kolegovia, ale aj konkurenti o ňom hovoria, že je to človek s veľkým talentom.

O talente nášho hosťa sa mohli presvedčiť študenti katedry žurnalistiky, ktorí s ním viedli dlhý a poučný rozhovor. Mali veľkú možnosť dozvedieť sa o trendoch, metόdach a úrovni tlače na Slovensku, ba dokonca aj v celej Eurόpe, veď pán Vladimír precestoval rozličné krajiny Eurόpskej únie a má nemalé skúsenosti.

Čo sa týka nás, študentov-slovakistov, tu náš hosť bol príjemne prekvapený počtom záujemcov o štúdium jeho rodného jazyka a úrovňou našich znalostí, spravnej výslovnosti a hovorenej reči. Porozprával nám o možnostiach študenta-slovakistu na Slovensku, pochválil našich odborníkov, zdôrazňujúc, že pre nás sú otvorené dvere v celom svete, hlavné je mať správne vytýčený cieľ, vieru vo svoje sily, vôľu a kvalitné vzdelanie. Rovnako príjemne bolo počuť z jeho úst komplimenty našim ženám, ktoré on považuje za jedny z najkrajších v celom svete.

To, čo sme počuli o žurnalistike, na mňa urobilo veľký dojem a vzbudilo záujem. Možno ma raz moje životné cestičky privedú do sveta slovenskej žurnalistiky.

Po stretnutí s pánom Vladimírom Mezecevom sme získali skvelé rady a pozitívne emόcie. „Príjemné využitie času robí čas ešte vzácnejším" – Jean Jacques Roussean.

Maja Lechcerová