Головна » 2012 » Квітень » 3 » Prax v škole
11:16
Prax v škole

Čo je to učiteľská práca? Nad touto otázkou sa každý človek zamýšľal aspoň raz v živote. Aspoň raz, sediac v lavici na hodine, by chcel stáť na mieste učiteľa a učiť deti. Keď som sa ja učila v škole, myslela som si, že byť učiteľkou je to najkrajšie v živote. Z jednej strany to bolo preto, lebo moja babička a môj dedko boli učitelia a vždy mi rozprávali o svojom povolaní. Žartovali, že okrem svojich vlastných dvoch detí a troch vnukov majú ešte desiatky alebo stovky detí, ktoré učili a vychovávali a ktorým často aj nahrádzali vlastných rodičov. A najkrajšou odmenou pre nich bolo to, že žiaci na nich nikdy nezabudli. Vždy ich navštevovali, aj keď moji starí rodičia boli už dávno na dôchodku a bývalí žiaci dávno skončili školu, sami odviedli svoje deti do prvej triedy mestských škôl. Moja mama, ktorá je tiež učiteľka, hovorí, že učiť žiakov je umenie. Nie každý človek môže byť dobrým učiteľom a pedagógom, ale len ten, kto naozaj miluje deti.

A tým druhým dôvodom, prečo sa mi páči táto práca, je, že tohto roku som si sama vyskúšala, aké je to byť učiteľkou.

Už štvrtý rok študujem slovenský jazyk a literatúru na Užhorodskej národnej univerzite, Katedre slovenskej filológie. Tohto roku sme mali prax v škole číslo 4. Pravdupovediac, na začiatku som sa bála. Veď ako ja, sama ešte študentka, zvládnem takúto dôležitú úlohu? Ale uvedomila som si to, že začať je vždy ťažko. V zborovni nás privítal učiteľ zo Slovenska, ktorý už štvrtý rok učí užhorodské deti slovenský jazyk a literatúru, pán Jaroslav Gál. Na začiatku sme sa zoznámili so školskými pravidlami, rozvrhom hodín, didaktickým materiálom a rôznymi pomôckami, ktoré by nám mali pomáhať pri výklade alebo pri opakovaní témy na hodinách. Pán učiteľ povedal, že najprv potrebujeme chodiť na náčuvy a pozrieť sa na hodinu zvnútra. A tak sa aj stalo. Prvý týždeň sme chodili na hodiny pána Jaroslava. Bolo to pre mňa zaujímavé tým, že som sa dozvedela, ako najefektívnejšie vybudovať rôzne typy hodín, ako v časovom rámci 45 minút nielen zopakovať so žiakmi predchádzajúce učivo, ale aj vysvetliť nové, urobiť rôzne úlohy a najdôležitejšie, ako upútať a udržať pozornosť žiakov. Veď disciplína v triede je veľmi dôležitá zložka vyučovacieho procesu. Mne sa páčilo, ako učiteľ komunikoval s deťmi, bolo tam vidieť spätnú väzbu. Hodina bolá živá, naplnená pohybom, dynamická. Žiaci odpovedali na otázky, išli k tabuli, samostatne pracovali nad úlohami v zošitoch.

Uplynul týždeň náčuvov a začala som sa pripravovať na hodiny aj ja. Najprv som si vybrala triedu a tému. Potom som si urobila detailnú prípravu na hodinu. Predtým som si neuvedomovala, že príprava je taká dôležitá. Áno, vedela som, že každý učiteľ ju musí mať. Vedela som aj to, ako si ju mám metodicky správne vybudovať, veď toto sme sa učili na univerzite. Pán učiteľ mi pred vyučovaním vždy dával dobré rady. Ale pomýliť som sa nebála. Možno práve to mi aj pomáhalo na hodinách. Veď nepomýli sa len ten, kto nič nerobí. Chyby urobí aj učiteľ, ktorý takmer celý život pracoval v škole. A čo už potom povedať o študentoch-praktikantoch.

Mesiac praxe ubehol ako jeden deň. Znova, tak ako predtým, chodíme na univerzitu, avšak teraz už za sebou máme to, čo sa nazýva pedagogická prax.

Olena Medencijová

Переглядів: 214 | Додав: Slofikaf | Рейтинг: 5.0/2
Всього коментарів: 0
Ім`я *:
Email *:
Код *: