Užhorod je centrum polyetnického Zakarpatska, najzápadnejšie mesto Ukrajiny ležiace bezprostredne na štátnej hranici so Slovenskom a odnedávna, od podpísania schengenských dohôd, aj na hranici schengenskej zóny. Prudké zmeny v spoločenskom živote na Ukrajine a v Európe sa výrazne prejavujú v kultúre, vede i vzdelávaní. Presvedčivo o tom vypovedá exkurz do histórie našej slovakistiky. Slováci na Zakarpatsku žijú oddávna, dnes ich je tu okolo 7-tisíc. V priebehu tisícročnej histórie Slováci a miestni Rusíni-Ukrajinci patrili do spoločných štátnych útvarov – Uhorského kráľovstva a Rakúsko-Uhorskej monarchie. Po prvej svetovej vojne, keď vtedajšia Podkarpatská Rus bola pripojená k Československej republike, nastalo mimoriadne priaznivé obdobie na rozvoj slovenskej etnickej menšiny: otvárali sa slovenské školy a gymnáziá, vznikali krúžky, pôsobili folklórne súbory.

So začiatkom maďarskej okupácie a s pripojením Zakarpatska k ZSSR po druhej svetovej vojne sa situácia Slovákov prudko zhoršila. V povojnových rokoch mnohé slovenské rodiny zapisovali svojim deťom ukrajinskú alebo ruskú národnosť, aj preto Slovákov podľa štatistiky ubudlo. Zhoršila sa aj jazyková situácia. Na rozdiel od zakarpatských Maďarov, ktorí si zachovali svoj jazyk (patrí do ugrofínskej skupiny uralskej jazykovej rodiny a tá je štruktúrne i geneticky vzdialená od slovanskej, a teda aj menej náchylná na interferenciu), príbuznosť nárečí Slovákov a miestnych Ukrajincov v procese polstoročných kontaktov spôsobila takmer úplnú asimiláciu slovenských dialektov. V časoch vtedajšieho Sovietskeho zväzu, keď sa na všetkých slovanských katedrách kultivoval český jazyk a slovenčina bola zriedkavým javom, jedine Užhorodská štátna univerzita bola v druhej polovici minulého storočia centrom, kde sa zachovávali a rozvíjali tradície výučby slovenského jazyka. Ten sa tu vyučoval ako druhý slovanský na ukrajinskom a ruskom oddelení od roku 1963. Na Filologickej fakulte v rozličnom čase učili slovenčinu odborníci z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (dnes Prešovská univerzita) – O. Rudlovčáková, V. Žemberová, M. Štec, M. Blicha, J. Jurčo, E. Jenčíková a J. Kriššáková.

V dôsledku spoločensko-politických zmien na Ukrajine a Slovensku na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia sa zmenili podmienky vývinu nových štátnych jazykov – ukrajinčiny a slovenčiny. Malo to veľký význam najmä pre Zakarpatsko, územie ktorého prilieha k 98-kilometrovej ukrajinsko-slovenskej hranici. Práve preto prijatie Deklarácie práv národností (1991) a Zákona o národnostných menšinách na Ukrajine (1992) zohralo mimoriadne dôležitú úlohu v procese obrodenia jazyka a kultúry miestnych Slovákov. Preto sa začalo s fakultatívnou výučbou slovenčiny v okresoch s kompaktne žijúcim slovenským obyvateľstvom, boli otvorené slovenské triedy – najprv v Storožnici, neskôr v Užhorodskej strednej všeobecnovzdelávacej škole č. 2 a v roku 2004 bola otvorená samostatná Užhorodská SVŠ č. 21 so slovenským vyučovacím jazykom, začali vznikať folklórne súbory a spoločenské organizácie Slovákov.

V roku 1994 sa začala príprava odborníkov zo slovenského jazyka a literatúry na báze Katedry všeobecnej a slovanskej jazykovedy Užhorodskej štátnej univerzity, ktorá bola v roku 1996 transformovaná na Katedru slovenskej filológie. Základným cieľom katedry bola príprava učiteľov slovenského jazyka a literatúry, prekladateľov a tlmočníkov, uspokojenie potrieb slovenskej národnostnej menšiny na Zakarpatsku, ale aj rozvoj slovakistiky ako neoddeliteľnej súčasti slavistických štúdií. Od prvých dní na slovenskom oddelení UžNU prváci intenzívne študujú súčasný slovenský jazyk s lektorom zo Slovenska, ktorý tu pracuje na základe vyslania Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v súlade s medzištátnou dohodou našich krajín (1994 – 2002 a od roku 2006 až doteraz doc. J. Džoganík, 2002 – 2006 odb. asist. A. Krčová). Počínajúc druhým ročníkom sa všetky základné lingvistické a literárnovedné disciplíny prednášajú v slovenskom jazyku. Ročníkové, bakalárske a magisterské práce naši študenti píšu po slovensky. Počas štúdia majú poslucháči možnosť veľa ráz pobudnúť v SR – v rámci študentských mobilít prostredníctvom štipendií SAIA, semestrálneho štúdia na slovenských univerzitách (prevažne v Prešove a Košiciach), na Letnej škole slovenského jazyka SAS pri Univerzite Komenského v Bratislave a pod. Plánované dva druhy praxe – jazykovo-poznávaciu v prvom a preddiplomovú v piatom ročníku – študenti takisto absolvujú v krajine, ktorej jazyk si zvolili za svoj odbor.

V posledných rokoch sa vďaka organizačným schopnostiam lektora doc. J. Džoganíka aj dialektologická prax uskutočňuje na Slovensku v Slovenskom raji (Kláštorisko), kde užhorodskí slovakisti (od minulého roku spolu s ľvovskými) majú možnosť stretávať sa so svojimi slovenskými rovesníkmi. Je to vari najkrajší spôsob osvojenia si jazyka a kultúry, keď teoretické vedomosti nadobudnuté za dva roky v univerzitných učebniach možno využiť v bezprostrednej komunikácii. Ba čo viac – mladí ľudia z oboch strán schengenskej hranice sa zbavujú stereotypov a presvedčujú sa o tom, že my – Ukrajinci a Slováci – sme si blízki: jazykom, tradíciami, kuchyňou, piesňami, túžbami. A tí študenti z Ukrajiny, ktorí ešte mali pochybnosti o účelnosti európskej integrácie našej krajiny, sa z praxe vracajú ako presvedčení Európania. Možnosť bezprostredne pobudnúť na Slovensku, spoznať jeho históriu, kultúru, tradície a reálie je nesporne jednou z motivácií, prečo sa na užhorodskú slovakistiku z roka na rok hlási stále viac uchádzačov. V našich víziách sú ďalšie, nemenej atraktívne formy praxe, ktoré zatiaľ zostávajú zálohou pre blízku budúcnosť.

Užhorodským slovakistom pravidelne prednášajú vedci zo Slovenska – J. Sabol, O. Sabolová, Ľ. Babotová, J. Pekarovičová, V. Marčok, V. Žemberová, S. Makara, J. Bača, I. Sedlák, I. Jackanin a iní. Učitelia a doktorandi katedry pravidelne chodia na študijné pobyty v susednej krajine. Častými hosťami UžNU sú slovenskí politici a diplomati. Dobrým priateľom našej katedry bol bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky na Ukrajine Urban Rusnák, ktorý často vystupoval pred študentmi UžNU, prednášal im o ceste Slovenska do Európy, pomáhal nám s organizáciou medzinárodných vedeckých konferencií a vydávaním odbornej literatúry. V ostatných rokoch sa študenti KSF UžNU mohli stretnúť s podpredsedom vlády SR D. Čaplovičom, štátnymi tajomníkmi viacerých ministerstiev, poslancami NR SR a spisovateľmi (J. Zambor, D. Podracká, H. Valcerová-Bacigálová, R. Dobiáš, R. Matejov, P. Mišák, J. Banáš, I. Jackanin, J. Paňko, R. Piško a i.).

Nemôžem nespomenúť vynikajúcu spoluprácu s generálnym konzulom SR v Užhorode Mariánom Sládečkom, ktorý sa profesionálne, ale aj čisto priateľsky a ľudsky zaujíma o dianie na katedre. Predovšetkým vďaka nemu slovakisti necítili a necítia žiadne schengenské bariéry.

Vyučovací proces na Katedre slovenskej filológie UžNU zabezpečuje odborne zdatný kolektív učiteľov. V súčasnosti tu pracuje 5 docentov a 2 profesori, obaja (P. Čučka a S. Pachomovová) sú členmi Národného komitétu slavistov Ukrajiny.

Katedra plodne spolupracuje s odborníkmi z Kyjeva, Ľvova, Rivného, Bratislavy, Košíc, Prešova, Banskej Bystrice, Nitry a Trnavy. Členovia katedry sa podieľali na riešení vedeckých projektov Slováci na Zakarpatskej Ukrajine a slovensko-ukrajinské pomedzie (1996 – 1997), Vypracovanie lexikografických parametrov ukrajinsko-slovenského slovníka (2005), Virtuálny inštitút slovakistiky (2006), Slovenský jazyk – kľúč od schengenskej brány (2008), Slovensko – Ukrajina: eliminácia jazykovej bariéry (2010). O vysokej úrovni medzinárodnej odbornej spolupráce svedčí aj to, že naši pracovníci vystupujú ako oficiálni oponenti dizertačných a habilitačných prác na Slovensku. Za posledných 10 rokov bolo 9 takýchto výstupov: doc. T. Lichtejová na obhajobe dizertácie V. Juríčkovej (Prešov); doc. J. Džoganík na obhajobe dizertácií I. Grešlíkovej a V. Juríčkovej (Prešov); prof. S. Pachomovová na habilitácii M. Čižmárovej (Prešov) a J. Hladkého (Trnava), na obhajobe dizertačných prác Z. Bolerácovej (Bratislava), Ľ. Millej, P. Hurajčíka a A. Stecovej (Prešov). V roku 2001 pri príležitosti 5. výročia katedry bol založený vedecký zborník Studia Slovakistica, kde svoje vedecké výsledky prezentujú ukrajinskí aj slovenskí filológovia. Doteraz vyšlo 11 čísel: Výhonky ukrajinskej slovakistiky (2001), Perspektívy rozvoja slovakistiky na Ukrajine (2003), Magické svetlo mena (2003), Ukrajinsko-slovenské dialógy (jazykoveda) (2004), Ukrajinsko-slovenské dialógy (literárna veda, história, kultúra) (2005), Slovanské akordy (2006), Virtuálny inštitút slovakistiky (2007), Jubileum (k 80. výročiu profesora P. Čučku) (2007), Onomastika. Antroponymika (2009), Onomastika. Toponymika (2009), Eliminácia jazykových bariér (2010).

Katedra slovenskej filológie UžNU je aktívnym organizátorom medzinárodných vedeckých konferencií a seminárov, spomedzi ktorých hodno spomenúť: 8. a 13. celoukrajinskú onomastickú konferenciu (1999 a 2009), Perspektívy rozvoja slovakistiky na Ukrajine (2002), Ukrajinsko-slovenské vzťahy v oblasti jazyka, literatúry, histórie a kultúry (2001, 2004, 2006), Virtuálny inštitút slovakistiky (2006).

Veľmi úspešným slovensko-ukrajinským projektom je vydanie prvej učebnice slovenčiny pre vysoké školy na Ukrajine (S. Pachomovová, J. Džoganík: Slovenský jazyk, Užhorod 2008), v ktorej sa systém slovenského jazyka podáva v kontrastívnom aspekte, v porovnaní s ukrajinčinou. O význame tejto publikácie svedčí aj fakt, že na základe hlasovania žurnalistov bola označená za kultúrnu udalosť roka 2008 na Zakarpatskej Ukrajine. Následne katedra zareagovala na požiadavky ruskojazyčných Ukrajincov a vydala učebnicu tých istých autorov pod názvom Slovackij jazyk (Svidník – Užhorod 2010). V súčasnosti lexikografický kolektív na katedre pracuje nad zostavovaním veľkého slovensko-ukrajinského slovníka. To, že na jeho vydanie netrpezlivo čaká najširšia verejnosť v oboch krajinách, netreba zvlášť prízvukovať. Stačí uviesť, že posledný takýto slovník vyšiel takmer pred 30 rokmi.

Nemožno obísť prekladateľskú a tlmočnícku činnosť kolektívu katedry, veď bez jej pracovníkov (doc. O. Chomovej, doc. L. Budnikovovej, doc. J. Džoganíka, prof. S. Pachomovovej) a najlepších absolventov i študentov (N. Kasyncovej, D. Lobodovej, N. Maľovanej a i.) sa dnes nezaobíde žiadne ukrajinsko-slovenské stretnutie na najrozličnejších úrovniach. Naši študenti sa zapájajú do umeleckého prekladu: pod vedením doc. T. Lichtejovej, ktorá sama je známou poetkou a prekladateľkou, vychádza almanach študentských, v súčasnosti už aj profesionálnych prekladov Medzi Karpatmi a Tatrami. Mená, ktoré sa v ňom objavujú, sú známe v oboch národných literárnych kontextoch: D. Pavlyčko, P. Skunc, D. Kešeľa, D. Kremiň, V. Husti, Ch. Keryta, I. Jackanin, J. Zambor, J. Andričík, L. Lahola, B. Nosák-Nesabudov a iní.

V ostatných rokoch rastie záujem mládeže o slovenské oddelenie, o čom najpresvedčivejšie vypovedá veľký počet prihlášok počas prijímacej kampane a koeficient priechodnosti, ktorý je jedným z najvyšších v rámci celej univerzity. To vytvára predpoklady pre kvalitatívny rast vedomostného potenciálu študentov a odbornej pripravenosti učiteľov, čo je nepochybne veľkým plusom. Záujem o slovakistiku je pravdepodobne vyvolaný aj novým statusom Slovenska: v súčasnosti je slovenčina na Ukrajine vnímaná nielen ako jazyk jednej z národnostných menšín, nie prosto ako jazyk susednej krajiny, ale ako štátu, ktorý sa stal členom Európskej únie.

Na Užhorodskej národnej univerzite je vytvorená primeraná základňa na kvalitnú prípravu bakalárov, špecialistov a magistrov, ktorí si za svoj študijný program vybrali slovenský jazyk a literatúru, čo im dáva možnosť aj v podmienkach súčasnej nezamestnanosti nájsť si zamestnanie vo svojom odbore – pracujú v školách, učilištiach, gymnáziách, na univerzitách, v administratívnych inštitúciách, v rozhlase a televízii, turistických firmách, na konzuláte a podobne.

Súčasný slovenský jazyk sa dnes učia nielen filológovia, ale aj študenti medzinárodných vzťahov, zaujímajú sa oň colníci, pohraničníci, podnikatelia, zamestnanci štátnej správy, diplomati. Všetko to vyvolalo tlak na vytvorenie Vedecko-metodického centra slovakistiky pri Užhorodskej národnej univerzite. Nové spoločenské podmienky na Ukrajine, jej integračné zameranie na EÚ, intenzifikácia ukrajinsko-slovenských vzťahov vo všetkých oblastiach života, snaha zakarpatských Slovákov o zachovanie svojej národnej identity, ich záujem študovať slovenčinu tu, doma, na Zakarpatskej Ukrajine, pozitívne stimuluje užhorodskú slovakistiku neustále zvyšovať svoj odborný potenciál, ktorý bude schopný reagovať na nové výzvy a požiadavky.

Кафедра словацької філології Ужгородського національного університету як окремий підрозділ філологічного факультету існує з 1996 року. Передісторія її виникнення така: 29 червня 1993 року було підписано двосторонній Договір про добросусідство, дружні відносини та співпрацю між Словацькою Республікою та Україною, а рівно через два місяці, 29 серпня 1993 р., у Києві була підписана ще одна міжнародна угода – Договір про господарсько-економічну та науково-технічну співпрацю. У вересні 1994 року на підставі міждержавних угод при кафедрі загального і слов’янського мовознавства УжНУ було відкрито лекторат словацької мови і культури і розпочато перший набір студентів за напрямомсловацька мова і література. Підготовка фахівців із нової на цей час в Україні спеціальності мотивувалася браком викладачів для закарпатських шкіл з словацькою мовою навчання в місцях компактного проживання представників словацької етнічної меншини, до того ж нові умови ринкової економіки та інтенсифікація українсько-словацьких економічних взаємин потребували перекладачів та фахівців із знанням мови сусідньої держави.

Поява спеціальності словацька мова і література саме в Ужгородському університеті пояснюється не лише його географічним розташуванням, але й давніми традиціями її викладання: словацьку мову як другу слов’янську традиційно вивчають на філологічному факультеті студенти українського та російського відділення. Кафедра має високий науково-педагогічний рівень: всі без винятку викладачі мають наукові ступені та вчені звання, тут працюють два доктори та п’ять кандидатів філологічних наук.

Отже, в Ужгородському національному університеті створено необхідні умови для якісної підготовки бакалаврів, спеціалістів та магістрів, які обрали своєю спеціальністю словацьку мову та літературу, що дозволяє їм за умов сучасного безробіття влаштовуватися на роботу за спеціальністю, вони працюють у школах, університетах, училищах, гімназіях, коледжах, в адміністративних установах, у приватних фірмах, туристичних організаціях, спільних українсько-словацьких підприємствах, на радіо та телебаченні, на митниці, в консульствах тощо.

Останніми роками зростає інтерес молоді до словацького відділення, про що свідчить збільшення кількості заяв під час вступної кампанії та зростаючий прохідний бал при зарахуванні студентів. Очевидно, це викликано новим статусом Словаччини, і тепер словацьку мову в Закарпатті сприймають не тільки як мову однієї з національних меншин України, не просто як мову сусідньої країни, але й держави, яка стала членом Європейського Союзу.