Головна » 2016 » Лютий » 4 » Pedagogická prax piatakov na Gymnáziu P. Horova v Michalovciach
15:37
Pedagogická prax piatakov na Gymnáziu P. Horova v Michalovciach

Spomienky na pedagogickú prax

Keď som počula, že moja pedagogická prax sa bude konať na Slovensku na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach, bola som veľmi prekvapená. Na jednej strane som sa veľmi tešila z takejto príležitosti, ale na  strane druhej som nerozumela tomu, ako môže Ukrajinka učiť Slovákov slovenčinu? Ale chcela som to skúsiť.

Pedagogickú prax sme mali v dňoch od 25.01.2016 do 29.01.2016. Za tieto  dni sme toho stihli veľa. V pondelok  sme mali 2 náčuvy, ďalej každý deň po 1- 2 hodiny. Celkom som odučila 6 hodín. Na Slovensku sa v pondelok 25.01. začal štrajk učiteľov, takže vtedy sa na slovenských školách začala „ťažká doba“ (ako hovorili učitelia). Podľa mňa však na  gymnáziu vládla príjemná atmosféra, hodiny sa viedli ako obyčajne a študenti sa na ne svedomito pripravovali.

Hodiny som mala vždy v rôznych ročníkoch: v prvom, druhom, treťom a vo štvrtom. V najmladšom ročníku sa učili 16-roční študenti, v najstaršom 19-roční, takmer moji rovesníci. Hoci som vyzerala ako ich spolužiačka, vnímali ma ako učiteľku.

Najťažšia bola pre mňa prvá hodina, lebo som ešte nevedela, čo má čaká. Na túto hodinu som sa veľmi dlho pripravovala. Chcela som, aby všetko bolo dokonalé, ale aj tak sa mi to nepodarilo tak, ako som chcela. V zásade som však bola so sebou spokojná.

Po tejto hodine som sa cítila oveľa ľahšie a na iné hodiny som už chodila pokojná a sebaistá. Vyučovacie hodiny som sa snažila urobiť zaujímavé a poučné. Zistila som, že v slovenských školách, na rozdiel od našich škôl, sa nepíše celú hodinu. Učiteľ sa má so študentmi rozprávať, vysvetľovať a robiť s nimi praktické úlohy. Tiež som sa chcela pridržiavať tohto systému, lebo môže pomáhať študentom rozvíjať sa, rozmýšľať a mať svoj vlastný názor. Bolo veľmi príjemné pracovať so študentmi, lebo ich znalosti a disciplína sú na vysokej úrovni.

Odnášam si nezabudnuteľné zážitky. Po každej hodine som získavala nové zručnosti, ktoré mi pomôžu v budúcnosti. Som veľmi šťastná, že som mala takúto možnosť. 

Darina Žyrková, 5. ročník 

Zážitky z praxe.

Teraz už pokojne môžem povedať, že prax bola super! To bola výborná možnosť vyskúšať sa a preveriť svoje znalosti. Ale zo začiatku to nebolo až také sladké.

Prvá myšlienka v mojej hlave, keď sme pricestovali na Slovensko, bola: Kde sú moje veci a kedy odchádza prvý autobus naspäť? Najťažšie bolo prekonať prvú hodinu, lebo sme nevedeli, čo na nas čaká, aká bude reakcia študentov na nás, či budú nás budú počúvať. Veď sme iba o pár rokov staršie ako oni.

Chcela by som povedať, že práca učiteľov je veľmi ťažká a veľmi často dosť podcenená. Príprava na jednu hodinu nám trvala asi tri hodiny. Denne sme mali dve alebo tri hodiny so študentmi (literatúru a slovenský jazyk).

Počas týždňa sme si obľubili gymnázium, študentov, aj našich učiteľov, ktorým chcem ešte raz srdečne poďakovať. Ich pomoc a podpora boli pre nás veľmi dôležité. Aj napriek tomu, že sme prišli v dosť zložitý a napätý čas (práve prebiehal učiteľský štrajk), našli si pre nás čas a vhodné slová podpory. Pre nás, študentov, je dosť ťažké pochopiť vyučovací systém na gymnáziu, lebo nevieme, čo študenti už vedia zo základnej školy a čo nie, čo je pre nich nové a čo už známe.

Študenti si na gymnáziu veľmi vážia prácu učiteľov, alebo možno sa mi iba tak zdalo? Sú tu aj výnimky, ako všade, treba dávať pozor aj na disciplínu, lebo v každej triede sú aj takí - veľmi múdri - ktorí už všetko vedia a nič sa im nechce, iba rozprávať celú hodinu.

Ale to všetko sú len drobnosti v porovnaní s tým, čo sme získali pomocou praxe. A získali sme dobrých poradcov, kamarátov aj nepopísateľné zážitky a skúsenosti!

Srdečná vďaka za všetko! A hlavná rada pre iných : nebojte sa to skúsiť, oplatí sa to.

Černec Karina, 5. ročník 

 

Keď sa vysnívané povolanie stáva skutočnosťou

Dni od 25.01.2016 do 29.02.2016 sa vryli do mojej pamäti ako stopa, ktorá sa v živote nezmaže. V pondelok ráno som sa zobudila s myšlienkou, že tento deň bude celkom iný ako ostatné.

Cítila som strach, srdce mi búchalo, ale vtedy som ešte nevedela, že do tohto času sa budem chcieť tisíckrát vrátiť.

Na praxi sme boli štyri. Každý nový deň nás presvedčoval o tom, že sa viac nezopakuje. To sme využili. Čas nám doniesol nové zážitky, nových kamarátov, nové úsmevy a bláznivé prekvapenia. Vždy neopakovateľný deň.

Už po prvej hodine, ktorú som učila v II.E  som mala taký pocit, že konečne je tu ten čas, keď mám 45-minútovú šancu stať sa „pani učiteľkou“. Po takom niečom som túžila od detstva, keď sme so sestrou učili naše bábiky. Pamätám si, že som vtedy povedala: „Raz budem mať ozajstných žiakov a dám všetkým iba dobré známky“.

V pondelok sme šli spať o druhej alebo o tretej v noci. Nebolo to však zbytočné. Príprava nám trvala dlho, ale spolu s našimi dievčenskými rozhovormi to bolo veselé a zvládnuteľné. Každá z nás chcela urobiť všetko možné, aby sa hodina podarila a aby študenti mali o ňu záujem. Verím, že sa nám to podarilo.

Hodiny boli naozaj super! V stredu, na tretí deň, som mala taký pocit, že na Gymnáziu Pavla Horova pracujem najmenej rok. Takéto dojmy spôsobila fantastická atmosféra, ktorá vládla na gymnáziu medzi učiteľmi a študentmi.

Študenti nás pozorovali a obdivovali naš záujem o slovenský jazyk a literatúru. Boli nadšení z toho, ako dobre všetky ovládame slovenčinu. So základným priebehom hodiny sme sa zoznámili v pondelok na náčuvoch. Naši učitelia nám poskytli svoju pomoc a podporu. Ich úsmevy nás sprevádzali počas každej nami odučenej hodiny.

Mala som výbornú príležitosť spolupracovať s pani doktorkou Alenou Vasiľovou, ktorá už pracuje na gymnáziu dlhý čas. Jej učiteľské majstrovstvo, dlhodobé skúsenosti, tvorivosť a štýl komunikácie so študentmi ma celkom uchvátili.

Vždy, keď som vchádzala do triedy, cítila som buchot srdca. Ale zvláštne napätie spôsobili študenti, s ktorými sme strávili spolu na hodinách slovenského jazyka a literatúry nejednu príjemnú chvíľu. O čom ešte môže snívať začínajúci učiteľ?

Počas učiteľskej praxe moja kapsa skúseností bohatla množstvom užitočných rád. Študenti sa na nás usmievali a na hodinách boli veľmi aktívni. Aj keď sa niekedy trochu narušilo ticho, čo je pri práci s mladými ľuďmi celkom prirodzené, vždy sa v triede našiel spolupracujúci študent, ktorý pomáhal pri udržiavaní disciplíny.

Po našich hodinách sme si šli unavené a hladné hľadať niečo chutné po zub. Vtedy sme si vyrozprávali, kto čo zažil a aké nové skúsenosti dnes získal.

Zažili sme aj veselé okamihy na internáte. V piatok po posledných hodinách, ktoré sme odučili, sme sa rozprávali s dievčatami, a každá mi povedala, že nechce, aby sa prax skončila. Ja som povedala to isté.

Bol to fantastický čas, ktorý sme strávili spolu s dievčatami, našimi študentmi a učiteľmi v Michalovciach na Gymnáziu Pavla Horova.

Čo sa týka organizácie praxe, chceme veľmi pekne poďakovať členom našej Katedry slovenskej filológie, a pani profesorke Pachomovovej a lektorovi Martinovi Benikovskému, ktorí zorganizovali našu pedagogickú prax.

Daniella Trikur, 5. ročník 

Pedagogická prax alebo 103 hodín plných nezabudnuteľných zážitkov

 

Štátnik, filozof a jeden z najväčších rímskych rečníkov a prozaikov Marcus Tullius Cicero raz povedal: „Prax je najlepšia učiteľka.“ A to platí.

V pondelok 25. januára som prvýkrát otvorila dvere Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach a bola som hrdá na to, že som dostala šancu absolvovať v týchto priestoroch pedagogickú prax.

Od začiatku bolo pre mňa všetko zaujímavé a vzrušujúce. V triede počas náčuvov vládla celkom pokojná a priateľská atmosféra, ktorá sa ma niečím hlboko dotýkala. Prvých pätnásť minút som bola nadšená a zdalo sa mi, že som sa s takýmto pocitom ešte v živote nestretla.

Steny chodieb zdobili symboly gymnázia, študentské kresby Ľudovíta Štúra a niekoľko tisíc fotografií absolventov, stredoškolských profesorov, učiteľov a pedagógov.

Prvý deň som sa zoznámila so svojím školiacim učiteľom. Pomáhal mi, podporoval ma a jednoducho ma každodenne vítal s úsmevom Mgr. Matej Starják.

Cez týždeň sme sa s dievčatami pred vyučovacími hodinami a po nich stretávali v zborovni, ktorá bola preplnená rôznymi učebnicami, knihami, príručkami a slovníkmi. Ale najviac sa nám páčil stôl prikrytý tmavozeleným obrusom so štyrmi stoličkami prichystanými pre nás. Cítili sme sa ako ozajstné gazdinky.

Mala som vyučovacie hodiny v 1., 2. a 4. ročníku a každá z nich bola špecifická, individuálna a mala svoju čerešničku na šľahačke. V každom ročníku som zažila zodpovednosť, strach, trému, ale aj šťastie, nezabudnuteľné momenty, radosť, ba dokonca aj pocit, že mám motýle v bruchu.

Najviac som si však zapamätala 1. ročník; skupinu D. Bol to vynikajúci kolektív, ktorý som nechcela opustiť a lúčiť sa s jeho študentmi. Je to tridsať mladých, šikovných a veľmi energických a zvedavých sŕdc, ktoré navždy ostanú v mojej duši a pamäti.

Musím povedať, že vyučovacie hodiny na gymnáziu prebiehajú v atmosfére rovnoprávnej spolupráce a súčinnosti medzi učiteľom a študentmi. Pozoruhodným je fakt, že na hodinách študenti viacej počúvajú ako píšu. Tým pádom študenti sa učia informáciu kriticky analyzovať, vyhľadávať najdôležitejšie myšlienky spomedzi všetkého materiálu a lepšie si ich potom zapamätajú.

Slovenskí učitelia prinášajú do školských tried viac diskusie, čím oživujú vzdelávací proces. Veď práve pomocou diskusií, cieľom ktorej je nájsť pravdu alebo správne riešenie problémovej otázky prostredníctvom svojho vlastného uvažovania a pozorovania názorov odporcov problému, študenti dostanú odpovede na viacero otázok a to sa mi veľmi páčilo.

Myslím si, že pre študentov vysokých škôl, čerstvých absolventov ako ja, predstavuje takáto stáž vynikajúcu príležitosť, ako získať odbornú prax. Študenti si takto môžu rozšíriť svoj životopis, ale hlavne získať nové kontakty a skúsenosti v odbore, ktorému by sa chceli po škole venovať naplno.Takýmto spôsobom môžu získať cenné poznatky v úplne cudzom prostredí, naučiť sa samostatnosti a v neposlednom rade zdokonaliť svoje konverzačné schopnosti v cudzom jazyku.

Pravdupovediac boli to moje najkrajšie dni v zahraničí, ktoré by som rada absolvovala ešte raz. Určite budem na ne veľmi dlho spomínať.

Nedovolím si vysloviť žiadne negatívne hodnotenie, všetko bolo perfektné. Som neskutočne vďačná, že som mohla využiť túto ponuku zahraničnej praxe a mala som príležitosť získať nové skúsenosti a spoznať dobrých ľudí.

Ešte stále si prezerám fotky a je mi smutno za študentmi, učiteľmi a gymnáziom. Mám skvelé zážitky a spomienky, ktoré mi nik nevezme.

 

Anastasia Buchtojarova, 5. ročník 

Переглядів: 146 | Додав: Slofikaf | Рейтинг: 0.0/0
Всього коментарів: 0
Ім`я *:
Email *:
Код *: