Už niekoľko rokov študenti prvého ročníka slovenského oddelenia Užhorodskej národnej univerzity chodia na dvojtýždňovú poznávaciu prax do Slovenského raja na Kláštorisko.

Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska.
Práve v Slovenskom raji pôsobí združenie Kláštorisko – nezisková organizácia zameraná na rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt. Predmetom jej činnosti je záchrana a revitalizácia kultúrnej pamiatky – stredovekého kláštora. Vedecká činnosť organizácie sa zameriava na dejiny pôsobenia rehole kartuziánov na Slovensku a na výskum v oblasti spišských dejín. Na čele združenia pôsobí významný slovenský archeológ, docent Michal Slivka, ktorý už päť rokov srdečne prijíma aj študentov-slovakistov z Užhorodskej národnej univerzity.

Na Kláštorisku sa nachádzajú zrúcaniny kartuziánskeho kláštora vybudovaného v 13. storočí (zakladacia listina pochádza z 12. decembra 1299). Kláštor bol v 13. storočí útočiskom obyvateľov pred tatárskymi hordami. V roku 1433 kláštor vyplienili husitské vojská a následne bol dlhšiu dobu opustený. Od roku 1478 začali kláštor renovovať, ale 20. júla 1543 došlo k úmyselnému  zbúraniu kláštora, ktorý by sa mohol stať hniezdom lúpežných rytierov, a tak by došlo k zneucteniu tohto posvätného miesta.

V súčasnosti je kláštor v rekonštrukcii. Vďaka nadšencom tu dnes priam z ruín a popola opätovne vyrastajú obrysy kláštora kartuziánov. Prvý archeologický výskum kláštora sa začal v roku 1983 pod vedením archeológa Michala Slivku a tohto roku už oslávili 30. výročie výskumu. Pri rekonštrukcii kláštora pomáhajú aj študenti-slovakisti Užhorodskej národnej univerzity, ktorí tu absolvujú poznávacia a dialektologickú prax.

Letnú prax všetci očakávali s netrpezlivosťou. Každý z nás čakal, že zažije niečo nové a zaujímavé. Keď sme išli na prax, nevedeli sme, kde budeme bývať a čo nás tam čaká. Cesta bola dlhá a trochu nás unavila. Privítali nás veľmi vrelo. Na železničnej stanici už na nás čakal pán docent Slivka. Išli sme na Kláštorisko. To je pekné miesto v Slovenskom raji. Je tam krásna príroda a čerstvý vzduch. Žili sme v cele a každý deň do obedu sme pracovali: dievčatá upratovali celu alebo kuchyňu, hrabali seno a chlapci zasa rúbali drevo a kosili trávu. Po obede sme mali voľno, a tak sme chodili po Slovenskom raji. Boli sme v Sokolej doline, kde sú pekné vodopády. Bola to dlhá, ale veľmi zaujímavá prechádzka. Každý večer sme sedeli pri ohni a spievali slovenské piesne. Boli sme aj na výlete na Spišskom hrade. Ide o stredoveký kráľovský hrad z 12.-13. storočia. V Levoči sme navštívili kostol sv. Jakuba a videli sme nádherný oltár Majstra Pavla z Levoče.

Každý deň bolo na Kláštorisku veľa turistov. Mohli sme stretnúť Čechov, Slovákov, Nemcov a Poliakov. Všetkým  sa páčila mimoriadna krása týchto miest. Týchto 10 dní našej  praxe uplynuli veľmi rýchlo, ale zaujímavo.
Každý z nás mal možnosť hovoriť po slovensky, zlepšiť si výslovnosť a rozšíriť svoju slovnú zásobu. Myslím, že celá naša skupina je s touto praxou veľmi spokojná, pretože sme sa zoznámili s takými vynikajúcimi ľuďmi.  Verím, že každý z nás sa bude chcieť
vrátiť na Kláštorisko a dúfa, že nasledujúca prax  bude ešte lepšia.

Oxana Marmutová, študentka 2. ročníka

Keď sme išli na Kláštorisko, veľa som rozmýšľala, aké to bude, čo tam budeme robiť, či budeme môcť rozprávať po slovensky alebo nie. Avšak keď som prišla, všetky obavy zo mňa ihneď opadli.

Prišla som do iného sveta.  Slovenský raj... Áno, to bol raj. Od čerstvého vzduchu sa mi točila hlava. Nevedela som, kde sa mám skôr pozerať. Najmä preto, že takú krásu som ešte nevidela.

Cez deň sme hrabali seno, pomáhali v kuchyni a veľa sa rozprávali po slovensky. Večer sme sedelipri pahrebe, spievali a smiali sa. Myslím si, že to boli najlepšie týždne môjho života.

Mariana Čerkesová, študentka 2. ročníka

Absolvovať študentskú prax v zahraničí počas letných prázdnin bola pre mňa výborná možnosť spájať to, čo ma výslovene baví (cestovanie),
s povinnou poznávacou praxou so svojou skupinou.

Od starších ročníkov sme už počuli o tejto praxi rôzne veci a každý vravel, že to bolo veselé, zaujímavé a nezabudnuteľné. Že bývali v peknom kraji, kde je krásna príroda. A takisto povedali, že tam budeme aj pracovať, aj relaxovať. Doslova budeme spájať užitočné s príjemným.

V pondelok ráno sme vyrazili na Slovensko. Dostali sme sa do cieľa našej cesty – na Kláštorisko. Pán Slivka nás  vítal s s úsmevom a hneď sa aj zoznámil so všetkými. Ubytovali sme sa v celách kláštora. Ráno sme vstávali o ôsmej. Doobeda sme pracovali, pomáhali pánu docentovi a pripravovali sme kláštor na oslavu výročia. Poobede sme relaxovali, lebo slnko pražilo ako šialené. Potom sme išli na túru alebo na nejaký výlet. Boli sme v Sokolej doline, to je jedna z najdivokejších tiesňav Slovenského raja. Boli sme aj na Spišskom hrade a v Levoči. Spišský hrad ponúka veľmi pekný výhľad na Levoču a na Vysoké Tatry.

Každý večer sme trávili pri ohni, pili sme čaj a rozprávali sme sa, čo niekedy trvalo až do rána. Počuli sme veľa veselých rozprávok a vtipov, ktoré boli nielen vymyslené, ale aj skutočné. Na Slovensku sme boli prvýkrát, ale už sme rozprávali ako ozajstní Slováci.

Asi najkrajšie dni tohto leta som strávila na praxi so svojimi spolužiakmi. Samozrejme, chcela by som sa sem vrátiť ešte raz.

Veronika Mešková, študentka 2. ročníkа

Keď som prvýkrát písala o Kláštorisku a o svojich predstavách, nemyslela som si, že tam bude tak dobre. To, čo som čakala a to, ako to bolo v skutočnosti boli úplne rôzne obrazy. Na Slovensku som bola veľakrát, ale poslednú návštevu si zapamätám navždy. Obyčajne som chodila na Slovensko do rôznych táborov a boli sme prevažne v dedinách. Keď som bola maličká, bola som aj v Košiciach, ale to bolo dávno, takže možno povedať, že som tam bola skutočne prvýkrát. Košice ma prekvapili svojou krásou. Je to prekrásne mesto s peknou architektúrou, pohodlnými kaviarňami a zaujímavými maličkými obchodmi. Chcem sa tam ešte vrátiť. Boli sme na Spišskom hrade a to bolo pre mňa veľmi zaujímavé, lebo mám rada hrady. Ochutnali sme slovenské národne špeciality ako kapustnica, fazuľovica, bryndzové halušky a iné. Dokonca sme pripravovali aj naše ukrajinské jedlo.

V Slovenskom raji sme mohli obdivovať krásu slovenskej prírody. Hory, les, čerstvý vzduch a žiadny internet. Zo zábavy tam bolo iba rádio. Bolo zaujímavé vyskúšať si taký spôsob života. Celý deň sme pracovali, pomáhali upratovať teritórium a večer sme sedeli pri ohníku v príjemnej spoločnosti. Mali sme možnosť porozprávať sa so študentmi zo Slovenska. Bola to zaujímavá skúsenosť a našli sme nových kamarátov. Za ten čas sme sa všetci stali veľkou rodinou. A pochopila som, že dôležité nie je miesto, ale ľudia. Veselo môže byť hocikde. Už sa teším na nasledujúci rok a dúfam, že sa ešte všetci stretneme."

Michaela Onisková, študentka 2. ročníka 

Keď sme sa stali študentmi na Katedre slovenskej filológie UžNU, nikdy sme si ani nemohli predstaviť, čo nás čaká počas letnej praxe na Slovensku. V skutočnosti sme si to predstaviť mohli, ale tieto predstavy boli celkom iné.

Od prvej minúty, keď sme prešli cez ukrajinsko-slovenskú hranicu, bolo jasné, že sa nachádzame v krajine Európskej únie. Cesty sú  lepšie, všade je pekne vykosené a čisto, ako to aj  má byť v súčasnej civilizácii. Najviac sa mi páči slovenská doprava: autobusy majú klimatizáciu, a vlaky sú maličké, ale veľmi pohodlné.

Ale toto všetko sa nemôže vyrovnať týždňom bývania na Kláštorisku! Okrem toho, že tu je veľkolepá príroda, čerstvý vzduch a voda z prameňa sv. Bruna, najzaujímavejšou časťou našej praxe bolo zoznámenie sa so slovenským národom, ich mentalitou a kultúrou. Len keď si spomeniem na tieto prázdninové dni a na spievanie slovenských a ukrajinských pesničiek pri teplej pahrebe, nemôžem uveriť, že sa už skončili.

Po poznávacej praxi na Slovensku máme dobrú motiváciu a veľa energie pokračovať v štúdiu slovenčiny ďalej a snažiť sa, lebo Katedra slovenskej filológie na Užhorodskej národnej univerzite dáva tisíc možnosti a má veľa programov pre svojich študentov. A ešte nás čaká nie jedna prax!

Kristína Paraščaková, študentka 2. ročníka

Kláštorisko... Toto slovo si budeme pamätať ešte dlho. Myslím si, že celý život. "Kláštorisko” to je celá história, a môže sa stať len študentom našej milej Katedry slovenskej filológie. A teraz podrobnejšie. 

Bolo to v júli. Prvý ročník mal poznávaciu prax na Slovensku v Národnom parku Slovenský raj na Kláštorisku. Boli sme tam jeden týždeň, ale zážitkov máme na celú knihu. Na začiatku nás privátal pán docent Michal Slivka. Je to veľmi veselý a múdry pán. Potom sme sa zoznámili aj so všetkými ostatnými. Chcem povedať, že život na Kláštorisku je zaujímavý. Od rána sme pracovali. Napríklad sme hrabali seno, umývali celu a pomáhali starším. Po obede sme mali voľno. Mohli sme sa opaľovať, rozprávať sa, alebo ísť na túru. Ale najzaujímavejšie to bolo večer a často aj v noci. Pri pahrebe, v pivnici alebo v kuchyni spolu sedeli Ukrajinci a Slováci. Rozprávali sme sa po slovensky, podpichovali sme sa a smiali. Slováci nám porozprávali veľa veselých rozprávok a, samozrejme, Legendu o čiernom mníchovi. Vypili sme veľa pohárov bylinkového čaju, zjedli veľa chlebíčkov s paradajkami a vypili veľa litrov brunka. 

Áno, bol to nezabudnuteľný týždeň, a čo sa mi najviac páči , že všetkých nás tam spájal pocit slovanskej spolupatričnosti!:)

Olexandra Lukinčuková, študentka 2. ročníka