Головна » 2015 » Серпень » 28 » Prax prvákov na Slovensku
14:14
Prax prvákov na Slovensku

 

Cestovali sme do Žiliny. Cestovanie autobusom možno nie je také pohodlné ako cesta dobre vybaveným autom, ale je lacnejšia a v mnohých prípadoch aj rýchlejšia. Do Košíc sme teda šli autobusom a odtiaľ sme pokračovali vlakom. Náš vlak sa zastavil v Žiline. Je to jedno z najväčších miest na Slovensku. Boli sme veľmi unavení, ale aj šťastní, že sme sa dostali na Slovensko. Ubytovali sme sa na Internáte sv. Jozefa Robotníka.

Na druhý deň sme šli do krajskej knižnice, kde nám vysvetlili, aké možnosti táto knižnica študentom ponúka. Požičali sme si knihy od slovenských klasikov. Potom sme boli na Úrade Žilinského samosprávneho kraja. Povedali sme niekoľko slov o sebe, ukázali nám prezentáciu o Žilinskom kraji a porozdávali darčeky.

Išli sme na kúpalisko, ale počasie nebolo veľmi prajné na to, aby sme sa opaľovali alebo si zaplávali. A tak sme sa prechádzali historickým centrom Žiliny, na čo sme mali vyčlenený voľný čas.

Žilina. Ide o mesto, ktoré má veľa prírodných krás, medzi ktoré sa dajú zaradiť kúpele, jaskyne alebo skanzeny. Veľmi sa mi páči Mariánske námestie, ktoré je historickým jadrom Žiliny.

Zdá sa mi, že cestovanie patrí k najkrajším spôsobom užitočného trávenia času. Veľa ľudí cestuje po svete, aby si oddýchli, zabudli na problémy, ktoré na nich čakajú po návrate domov. Ľudia cestujú, aby spoznali nové krajiny, ich obyvateľov, kultúru, získali nové kontakty a najmä aby zažili niečo pekné.

Najviac zážitkov som mala práve z hlavného mesta Slovenska, z Bratislavy, medzinárodného a kultúrneho centra. Pretože sme chceli stihnúť vlak, museli sme vstávať skoro ráno. Do vlaku som si zobrala knihu, aby som využila voľný čas, tri hodiny cesty.

Bratislava má veľa kostolov, významných architektonických budov, ku ktorým patria Národné divadlo, Akadémia vied, Slovenské národné múzeum. Poprechádzali sme sa starým mestom, no ešte predtým sme sa v knižnici dozvedeli zaujímavé fakty, ktoré sú spojené s týmto mestom.

Najprv sme si poobzerali centrum a odfotili si všetko, čo nás zaujímalo. Potom sme prešli k majestátnej rieke Dunaj, po ktorej plávali luxusné výletné lode. Navštívili sme budovu Slovenskej akadémie vied, v priestoroch bývalého evanjelického lýcea, kde kedysi študoval slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovanej slovenčiny, pedagóg a publicista, Ľudovít Štúr ako aj  iné známe osobnosti, ku ktorým patril napríklad M. R. Štefánik. Mali sme možnosť poprechádzať sa po prezidentskom parku a vidieť prezidentský palác. Toto miesto je často navštevované turistami. Mohla som na vlastné oči uvidieť Národnú radu Slovenskej republiky, kde poslanci rozhodujú o mnohých slovenských problémoch. Mali sme veľmi priateľského sprievodcu, ktorý nám dovolil odfotiť si všetko, čo nás zaujímalo. Všimla som si, že na Slovensku sa ľudia od nás trochu líšia. Sú viac otvorení a priateľskí. Videli sme nádherný Dóm sv. Martina a Bratislavský hrad, z ktorého je úchvatný výhľad na celé mesto.

Podľa programu sa išli skoro všetci bicyklovať do Varína a Strečna. Ostala som na internáte spolu s Juliannou, s ktorou sme si nakúpili nejaké oblečenie v obchodoch. Mala som možnosť celý deň oddychovať.

Nasledujúci deň sme cestovali vlakom do Banskej Bystrice. Tu sme boli v rádiu Lumen. V meste sme dostali úlohu zohnať telefónne číslo nejakého Slováka. Všetci sme úlohu splnili.

Vo Zvolene som mala pekné zážitky. Páčilo sa mi mesto.  

Najviac ma ale prekvapila nočná výprava po Jánošikových dierach, ktoré boli v horách Malej Fatry.

Okrem toho sme obdivovali prírodu vo Vysokých Tatrách. Boli sme na cintoríne, kde sa nachádzajú tabuľky s menami ľudí (turistov), ktorí v tu našli svoju smrť.

Boli sme aj na hrade Lietava, odkiaľ sme obdivovali nádherný výhľad na Žilinu a jej okolie. Keď sme išli do Lietavy, mala som nezabudnuteľný zážitok. Spala som celú noc v spacom vaku (spacáku), sedeli sme pri ohni a spievali si s gitarou. Veľmi dlho som o tom snívala a teraz sa môj sen stal skutočnosťou. Slovensko sa mi veľmi páči a ťažko sa mi odchádza, no už by som chcela vidieť aj rodinu.

Zabudla som ešte povedať, že sme mali súťaž, ktorej cieľom bolo odfotiť sa s neznámym Slovákom. Bola som jednou z tých, kto v tejto súťaži vyhral. Za odmenu sme išli na návštevu k jednej rodine, kde majú tri deti. Pripravili nám večeru. Slováci boli veľmi príjemní. Rozprávali sme sa na rôzne témy. Na pamiatku mi venovali knihu a  na záver sme sa s nimi odfotili.

Polina Onisko, 1. ročník

 

Переглядів: 161 | Додав: Slofikaf | Рейтинг: 0.0/0
Всього коментарів: 0
Ім`я *:
Email *:
Код *: