Moje dojmy z Bratislavy

Život na Slovensku nie ja taký, ako na Ukrajine. Hoci rozdiely nie sú veľké, existujú.

Spoločnosť. Vo väčšine prípadov sú ľudia na Slovensku kultúrnejší ako na Ukrajine. Obzvlášť sa to týka predavačov v obchodoch. V Bratislave vás každý z nich pozdraví: „Dobrý deň!“ a potom: „Dovidenia, pekný deň!“, a urobí to srdečne a s úsmevom. Zatiaľ na Ukrajine vám predavač v obchode môže často začať tykať a nepovie vám ani „Dobrý deň!“, ani „Dovidenia!“.

Tradície. Čo sa týka tradícií, treba povedať, že tie sú na Slovensku aj na Ukrajine veľmi podobné. Napríklad, aj v mojej krajine ľudia, rovnako ako na Slovensku, radi spievajú a majú veľa pekných ľudových piesní. Taktiež v našej krajine ľudia radi spolu spievajú rôzne piesne, no nie ľudové, skôr populárne.

Charakter. Charakter Slovákov je pre mňa veľmi zaujímavý. Na uliciach sú Slováci takí ako Ukrajinci – ponáhľajú sa, smejú sa a telefonujú. Ale v inštitúciách sú úplne iní. Napríklad, na Univerzite Komenského, na rozdiel od Užhorodskej národnej univerzity, je takmer vždy ticho a nepočuť hluk. U nás je počas prestávok všetko naopak – na žiadnom poschodí nikdy nie je ticho, vždy počuť aspoň malý hluk – smiech, rozhovory alebo hudbu.

Mentalita. Mentalita Slovákov je vo väčšine prípadov lepšia ako mentalita Ukrajincov. Vidno to aj v správaní – Slováci sú častejšie kultúrnejší ako Ukrajinci. Na slovenských uliciach nie je tak veľa smetí, ako je to u nás. Na rozdiel od ukrajinských miest som na Slovensku nikdy nevidel túlavého psa či mačku, čo je super. Mám rád zvieratá a je mi veľmi ľúto, keď ich vidím chudé a hladné. Bolo by dobré, keby sa aj na Ukrajine vyriešil tento problém.

Kultúrne podujatia. V rámci svojho študijného pobytu som navštívil divadlo Malá scéna. Bol som na predstavení Okteto pána G. Hoci nie som fanúšik divadiel, bolo toto predstavenie zaujímavé. Dej ponúkal životný príbeh ôsmich ľudí, ktorí mali obyčajné ťažkosti – s láskou, s peniazmi, so zbabelosťou a tak ďalej. Bolo dobré, že na predstavení znela živá hudba – moderne interpretované slovenské ľudové piesne v štýloch blues alebo reggae. Zdalo sa mi však, že predstavenie bolo príliš krátke – len 80 minút. Myslím si, že dejovú líniu mohli urobiť aj dlhšiu. Taktiež som bol v SNG (Slovenskej národnej galérii). Tam bola zaujímavá výstava známeho slovenského umelca Antona Cepku. Jeho kinetická plastika, napriek tomu, že bola zo 60. rokov minulého storočia, vyzerala veľmi moderne – akoby bola vyrobená v súčasnosti. Boli tam aj pekné československé sochy. Všetky vyzerali veľmi sofistikovane a niektoré značne eroticky. Z týchto dvoch kultúrnych podujatí, ktoré som navštívil, sa mi viac páčila SNG, lebo som mal dosť času, aby som sa na všetko pozrel. Bol som aj v Bratislavskej zoologickej záhrade. Bolo dobré vidieť, že zvieratá mali viac priestoru a nevyzerali nešťastne, ako to často býva v zoologických záhradách.

Internát. Podmienky boli naozaj zlé. Na každom poschodí bývalo minimálne 50 ľudí a pre nich tam bola len jedna kuchyňa so sporákom, 4 sprchy a 6 splachovacích záchodov, čo je, samozrejme, absolútne málo. Izba, kde som býval, by stačila pre 1 človeka, ale keď v nej bývajú traja, tak každý má veľmi málo priestoru. Ale na to všetko si človek môže zvyknúť. Nikdy som si však nezvykol na stály nočný hluk. Odvtedy, čo som býval na internáte, som sa ani raz normálne nevyspal. Veľmi často sa stávalo, že som musel vsávať o siedmej, aby som bol načas na univerzite, ale v noci som spal maximálne tri hodiny. Môžete si predstaviť, ako sa potom človek cíti na univerzite počas vyučovania. Myslím si, že nočný hluk by nebol taký prenikavý, keby bola lepšia hluková izolácia medzi izbami. Bohužiaľ, steny boli zo sadrokartónových dosiek, takže bolo veľmi dobre počuť, aj keď niekto v susednej izbe rozprával nahlas. Už nehovorím o tom, keď niekto kričí, hlasno sa smeje alebo robí party. Takže najväčší problém pri pobyte študentov zo zahraničia sú zlé podmienky na slovenských internátoch.

Pobyt na Univerzite Komenského splnil moje očakávania, no nie úplne. Bolo veľmi dobré, že Bratislava, ktorú som uvidel počas štúdia na SAS-e, bola krajšia a zaujímavejšia, ako som si pamätal. V Bratislave som už bol pred dvoma rokmi a zdala sa mi trochu fádna. Teraz, keď som mal viac času na prieskum Bratislavy, moje dojmy sú úplne iné – Bratislava je naozaj úžasné a nádherné mesto. Dunaj, lode na Dunaji, mrakodrapy, ľudia, stará časť mesta, divadlá, Bratislavský hrad, most SNP, zoologická záhrada – všetko je veľmi pekné a Slováci môžu byť právom hrdí na to, že majú také pekné hlavné mesto. Obsah a forma štúdia boli tiež veľmi dobré – nemal som žiadnu hodinu, ktorú by som mohol označiť za nezaujímavú. Čo mi veľmi chýbalo, tak to boli prijateľnejšie  podmienky na internáte, v ktorom som býval a hlavne – pokojný 8-hodinný spánok. Ešte sa uvidíme, Bratislava!

Vladislav Halas, 29.05.2016